piatok 17. októbra 2014

Milý neznámy

Milý neznámy,
vážne neviem, čo mám napísať. Všetko je rozmazané. Niekto mi rozmazal realitu. V poslednom čase sa cítim, ako keby som len pozerala na to, čo robí úplne iná osoba. Len divák v kine. Všetky činy, všetko, čo poviem sa mi zdá vzdialené. Myslím, že som stratila svoje bezpečné miesto. Niečo, čo ma upokojovalo. Pripadám si hlúpa, obmedzená. Som zo všetkého nervózna, neviem sa sústrediť. Potrebovala by som pauzu. Ale stredoškolák si zjavne takúto výhodu nemôže dovoliť. Hlavne ak ste stredoškolák, ktorého jedinou záchranou je písanie a ani to už nedokáže robiť. Zničila som jedinú vec, pre ktorú som si nepripadla zbytočne. Zničila som svoju kamarátku. možno nie jedinú. Všetko, čo som vždy chcela bolo pomáhať ľuďom. Pomáhať tým, ktorý by boli ako ja. Ak sa to nenapraví, budem musieť vymyslieť niečo drastické. Ale čo? V tejto chvíli som zbytočná. S láskou Nyx.

piatok 3. októbra 2014

Milý neznámy

Milý neznámy,
som tu znova. A znova sa sťažujem. Vážne ma to nebaví, ale zdá sa, že nemám nič pekné, čo by som písala. Umrel môj strýko. Viem, že je kruté to povedať, ale bol to arogantný bastard. A nakoniec, rozhodol sa tak sám. Aj keď som ho nemala rada, dokážem pochopiť jeho motívy pre samovraždu. Aj ja som nad ňou predsa uvažovala. Stále mi to pripadá, ako dobrý nápad. Čím ďalej tým viac. Vieš, čo som zistila? Moji rodičia mi vybrali vysokú školu. Nedostala som šancu protestovať. Zdá sa, že pôjdem na architektúru. Človek by si myslel, že ma donútia ísť aspoň na medicínu. Ak sa to aj tebe zdá zvláštne, tu je vysvetlenie: Môj strýko bol architekt. Bol to brat mojej matky. Namyslený, arogantný a bezohľadný človek, ktorý nedbal na druhých ľudí. Kedysi bol "slávny", ale potom ho niekto obral o peniaze a tak sa rozhodol, že už nechce žiť. A preto sa spil a zdrogoval k smrti. Napriek tomu ho mal každí rád. V tieto dni si myslím, že by moja matka bola radšej ak by tam videla mňa namiesto neho. Trávila s ním viac času, ako so mnou. A o mňa sa nezaujíma. Dnes som jej konečne povedala, že neverím v Boha. Nie, že by to bola tak celkom pravda. Je mi jedno ,či existuje, alebo nie. Ak aj áno, dúfam, že odo mňa zostane tak ďaleko ,ako sa len dá. Radšej skončím v pekle ako tam.
Rozmýšľala som nad útekom z domu. Viem, že nemám kam ísť, ale už sa to tu nedá vydržať. Cítim sa tu, ako chytená v pasci. To vážne neexistuje nikto, kto by vo mne videl inteligenciu? Kto by ma rešpektoval? Viem, že nikam neodídem. Ťažko si zarobím na jedlo, ak nemám ukončené vzdelanie. A okrem toho nemám žiadne iné schopnosti. Moja existencia je zbytočná. Ja som zbytočná. Nikdy som nevedela presvedčiť ľudí o opaku. S láskou Nyx.

štvrtok 18. septembra 2014

Milý neznámy

Milý neznámi,
hádaj čo sa stalo? Znova som všetko dosrala! Začínam vážne pochybovať o svojej inteligencii. Začínam vážne pochybovať o tom, že nejaký mozog vôbec mám. Navyše neviem, čo mám napísať. Rada by som povedala, že som spoznala chlapca. Ale pripadá mi to patetické. Kecať o niečom, čo nemá budúcnosť, ani prítomnosť(chudák chlapec si uvedomil, čo za človeka som). Aj keď v mojom živote, to je (skôr už bola) vážne takmer drastická udalosť. Škola je fajn (všimol si si tu zmenu témy?). Mám nudný život. Rozmýšľala som nad tým, že keď aj tak nič nerobím, mala by som sa učiť. Nejde to... Som pasívny typ anarchistu. Moje podvedomie sa búri autoritám aj keď ja nedokážem odporovať ani svojmu psovi. To je asi tak všetko. Čakal si už konečne nejaký príbeh? Tak to si ešte počkáš... Všetko len to dobre! Maj lepší život ako ja. Nech máš na čo spomínať. S láskou Nyx.  

nedeľa 7. septembra 2014

Milý neznámy

Milý neznámy, 
je to nejaká doba, čo sme sa videli. Cítim sa zle. Vážne! Nemala by som na teba zabúdať. Chceš vedieť čo sa stalo za čas, čo sme sa nevideli? Nič moc. Moje vlasy vybledli. Namiesto fialovej majú neidentifikovateľný odtieň modrej. Leto bolo celkom fajn. Mohlo byť horšie. Ale už je tu škola. Všetko sa vrátilo do normálu. Teda do nenormálu ak sa jedna o mňa. Zdá sa, že aj napriek tomu, že som sa celé leto pripravovala na to, aby som sa dokázala postaviť ľuďom, ktorý ma nemajú radi, nezvládla som to. Koľká škoda ,však? Nie, že by som očakávala niečo iné. Napriek tomu ma to mrzí. Zdalo sa, že robím pokroky. Niekedy sa vážne cítim, ako svoj vlastný cvokár. Možno by som si mala nejakého nájsť.S láskou Nyx.    



Nakoniec....plot twist!
 

pondelok 28. júla 2014

Milý neznámy

Milý neznámy,
vlastne ani neviem, čo mám písať. Včera som bola na festivale v Mikovej. Bolo to fajn. Bavila som sa a na chvíľu zabudla na všetko, čo ma trápilo. Stretla som tam milého chlapca (ktorého už pravdepodobne nikdy nestretnem) , mierne sa pripila a prišla o hlas. No dnes je nový deň, ktorý prináša plno možností na premýšľanie. Niekedy si prajem, aby som dokázala vypnúť svoj mozog. Nebolo by všetko oveľa ľahšie, ak by som nerozmýšľala nad hovadinami? Myslím, že som sa pohádala s kamoškou. No nie som si istá, keďže som príliš vyľakaná sa jej spýtať. Mám panický strach z toho, že povie, aby som ju už neotravovala. Samozrejme by to nebolo po prvýkrát, čo sa mi to stalo. A pravdepodobne ani posledný, ale odmietnutie stále bolí. Proste nechápem, prečo odo mňa ľudia odchádzajú bez vysvetlenia. Čo je na mne také zlé? Dúfam, že nájdem odpoveď. S láskou Nyx.

štvrtok 17. júla 2014

What else should I be? !! All apologies...

Milý neznámy,
cítim sa divne. Vážne neviem, čo odo mňa ľudia očakávajú. Je to divné nechcieť sa zmeniť? Samozrejme viem, že mám isté sociálne problémy. Že sa panicky bojím cudzích ľudí, že nerada nadväzujem kontakty a vzťahy. Ale ja vážne nikoho nechcem! Niekedy sa cítim osamelo. Hlavne keď vidím, že každý okolo mňa má osoby na ktoré sa spolieha, ktoré má rád. A ja sa vždy cítim ako druhá voľba. Záložný plán. Štve ma to. Ale už by som si mala zvyknúť...
 Ospravedlňujem sa za všetko čo nie som. Moja sebanenávisť je dostatočná na to, aby som si uvedomovala svoje nedostatky. Ešte viac, ako moji nepriatelia. Ale práve v tejto chvíli chcem byť sama. Rozmýšľať a smútiť. Lebo to je to, na čo mám leto. Zrútiť sa a stihnúť sa pozbierať skôr, ako sa začne nový školský rok. Uvedomiť si, že nie všetko v mojom živote bude perfektné. Mám plno spomienok, ktorých sa bojím a aj keď sa moja situácia zlepšuje. nedávajú mi spať. Bojím sa toho, že všetko bude také ako predtým. Ešte nie som schopná postaviť sa za svoje ciele. Možno toho ani nikdy schopná nebudem. Ale čo je na tom zlé? Neplánujem žiť dlhšie než je nutné...
Chcela by som niekoho, kto by sa ma nesnažil zmeniť. Kto by sa na mňa nedíval, ako na hlavolam , alebo rozbitú hračku. Viem, že ňou som. Z veľkej časti. Ale nechcem sa cítiť, ako keby sa so mnou ľudia kamarátili len kvôli ľútosti. Môj život je nahovno... A čo!!! Aspoň mám kde bývať. S láskou Nyx.


https://www.youtube.com/watch?v=aWmkuH1k7uA

nedeľa 29. júna 2014

Milý neznámy

Milý neznámy,
je tu leto. Konečne som sa dostala z dosahu školy a môžem si užívať voľno. Mám naplánovaných pár vecí, na ktoré sa vážne teším. Jedna z nich je prefarbiť si vlasy na fialovo. Aj keď som to vždy chcela urobiť, mám menšie obavy, ako to na mne bude vyzerať. Držte mi palce. Tiež sa chystám ísť na rodinnú dovolenku, na ktorej by som sa najradšej vyhla. Radšej by som zostala doma s mojim notebookom a prístupom na internet. V poslednom čase som toho veľa nenapísala a chcela by som to zlepšiť. Teraz, keď mám viac času, píšem prakticky stále, ale nejako sa nemôžem odhodlať to tu pridať. Možno sa to časom zmení. S láskou Nyx.